Ste rodič malého školáka, ktorý má stres pred každou písomkou a je schopný drieť pri knihách aj niekoľko hodín? Alebo ste študent a máte pocit, že sedenie za knihami k ničomu nevedie… Písomky, previerky, päťminútovky, projekty, prezentácie… Strašiaci nielen mladších detí ale aj stredoškolákov, vysokoškolákov či dospelých. Kto vie prečo na školské obdobie a vzdelávanie má šťastné spomienky tak málo z nás. Dôvodom môže byť každodenný stres ktorý – ako si mylne myslíme- k vzdelávaniu proste patrí. Stres pred vyvolaním, pred previerkou, pred hodinou samotnou. Veď čo keď nebudem vedieť spomenúť si na správny dátum alebo postup?

Keby nás v škole učili ako efektívne pracovať mozgom a nie predpísanými osnovami a tabuľkami, možno by záľubu v učení našlo oveľa viac detí. Bohužiaľ tento trend učenia je prítomný aj v našom dnešnom už ,,modernom,, vzdelávacom systéme. Prečo ale opakujeme tie isté zastarané princípy, ktoré viedli do vzdelávacej záhuby nejedného študenta. Cieľom by nemalo byť iba natlačenie informácii do mozgu ale naučiť sa aj to ako informácie bezpečne a prehľadne v mozgu uložiť, aby sme si ich pamätali aj o niekoľko rokov.

Pritom je riešením tak jednoduchá vec ako sú myšlienkové mapy. Kiež by mi počas strednej školy niekto povedal čo to je. Nemusela som skoro každú noc tŕpnuť nad učebnicami, snažiac sa do hlavy doslova natrieskať ešte posledné informácie pred písomkou. Viete ale čo sa stane na druhý deň ak sa dlho do noci prácne snažíte všetko naučiť? Príde povestné okno. A za svet si nemôžete spomenúť práve na tie informácie ktoré potrebujete. Nuž, takto funguje nesprávna metóda memorovania. Mozog si proste povie dosť, a Vy si na to čo ste sa tak ťažko učili nespomeniete. Pri myšlienkových mapách je zaujímavé a zároveň úžasné práve to, že podľa jednoduchých indícií si spomeniete na všetko z myšlienkovej mapy aj s odstupom času.